Aanlyn Bybel

- Advertensies -

Kolóose 1 - Nogálɔ ná mammana ya Gɛɔyɔ


Póolo a bédíigenye boolímínyí Asaŋa báaba naá Kolóoso

1-2 Yɔmɔ́ɔ Póolo, apótɛlɛ ba Yésu Kilítu naá golɛ́ga gá Asaŋa, na Timotée ondimóní bɛcɔ́; ŋgɔ́ŋɛnɔmɔ́ boolímínyí Asaŋa báaba naá Kolóoso, bolimóní bá pídefide naá gobálada na Kilítusu caá: Ŋgáa Asaŋa Isée a nyó boogo, a nyó fáa buumbénú.


Dɛ béhiigi Asaŋa go Gɛnɔ́gɔ́ gá Cɔ́mɔ

3 Dɛ béhiigi Asaŋa, Isée ba Daadáa bɛcɔ́ Yésu Kilítu, naá mbósógólí sɛ́cɔ́ sɛ́ɛsɛ dɛ lɔ́mɔ́ dɛ dɛ dɔmbɔ́nɔ́ɔ go mo dómanɛna go busío bɛ́nyɔ́.

4 Dɛ lɛ́ ɔ́bɔ́ɔlú bó oya goágana gɛ́nyɔ́ gá odɛ́má naá Yésu Kilítu, gɔnɔ́ na gɛnɔ́ɔ́nɛ́nɔ́ gɛ́ɛgɛ no bɛananamɔ́ go busío bá boolímínyí Asaŋa biimée.

5 Gɔ́ɔgɔ ŋgoyáamɔ́ ya mammana, Gɛnɔ́gɔ́ gá Cɔ́mɔ, ɛ mbaá ncó bola naá bɛɛnyɔ́ɔ go oŋɛndɔ yá busío, no mbɔ ɔ́bɔ́ bɔ́ɔbɔ Asaŋa a nyó bɛ́dɛganɛnamɔ́ naá mmoɛná. Gioliminyo gɛ́nyɔ́ na gɛnɔ́ɔ́nɛ́nɔ́ gɛ́nyɔ́ mó lɔ́mɔ́ mbɔ́gɔ́ ya mɔ́ naá mbémineminie moánɛ.

6 Gɛnɔ́gɔ́ gá Cɔ́mɔ gɛ́ saanana gɛ́ gunde gɛ́ úme bɛsamɔ́ naá cí iŋkimée, gɔgɔ́ aŋa gɛ́ mbaá ŋaáa naá kadɛ́gadɛ́ɛ yɛnyɔ́ go oŋɛndɔ yá busío, buisí bɔ́ɔbɔ no mbɔɔ́ ɔ́bɔ́ bó oya niibo ná Asaŋa, no báá gundé no báa lɛncá boóma bɔ́ɔbɔ nɛ́ lɔ́mɔ́ mammana.

7 Ɛpafalásɛ, udílígíníní bɛcɔ́ ba odɛ́má, mɔ́ɔ a mbaá nyó fáá kúunenye yɛ́ɛyɛ. A yɔgɔnɔ go busío bɛ́nyɔ́ aŋa uyogóní ba pídefide ba Kilítusu.

8 A lɛ́ có lincíelú gɛnɔ́ɔ́nɛ́nɔ́ gɛ́ɛgɛ Gimmúmpúu gá Giliíli a mbaá nyó fáá.

9 Go busío moánɛ gɔ́ɔ, gó dúme buisí bɔ́ɔbɔ dɛ mbɔɔ́ ɔ́bɔ́ bá gálagala gɛ́nyɔ́, dɛ lɔ́mɔ́ dɛ dɛ dɔmbɔ́nɔ́ɔ go bósógolonyo go busío bɛ́nyɔ́. Dɛ ɔŋɔnɔ Asaŋa goŋaá no bɛa goíyime guimée gá ndɛ́ga yɛhɛ́, go nciŋí na pɛgɔ mɔ́ɔmɔ Giliíli bɛhɛ́ a fáananamɔ́.

10 Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ no gaá nɔ́ ɔyɔ́ɔ aŋa Daadáa a lɛ́galɛgamɔ́, no gunde no ŋanana bɛcamɛna biimée moóma mɔ́ɔmɔ mó mo fɛɛnanɛnamɔ́. No úme bɛsamɔ́ naá goŋanana gá bɛnɔ́gɔ́ bá meŋiigíe, no gunde no ɛ́dana naá busío na mammana ya goíyime Asaŋa.

11 Ŋgáa a nyó gíndie go pɛ́ iŋkimée na bogaaga bá nigúmi nɛ́hɛ́, no gunde no bágóɛga, no bégumbene ɛdɛ́má naá bɛdɔmbɔ biimée.

12 Na bɛyaŋa, béhiigíimú nɔnɔ Asaŋa Isée mɔ́ɔnyɔ a nyó fáananamɔ́ bogaaga bá go bɛa bodáŋɔ bá moóma má besé mɔ́ɔmɔ a bɛ́dɛganɛnamɔ́ biiménénée báaba bá lɔ́mɔ́ bɛ́hɛ́ naá gise.

13 A mba có bɔgɔ́ naá magálá má ohándá, a bɛ́ɛ ɛ́dá nɛcɔ́ naá bufuŋe bá Moɔnɔ́ bɛhɛ́ ba gɛnɔ́ɔ́nɛ́nɔ́.

14 Gá Moɔnɔ́ moánɛ gɔ́ɔ dɛ lɔ́mɔ́ sódíolú, dɛ báá bɛáa ihéehinye há bɛlɔgɔ bɛ́cɔ́.

15 Mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ gieninye gá Asaŋa mɔ́ɔnyɔ dɛ lɔ́mɔ́ dɛ dɛ ɛ́nánáa. A lɛ́ ba busío ba go bébíene, a lɛ́ ogɔnɔ́ naá buimée bɔ́ɔbɔ Asaŋa a mbaá gedíe.

16 Mammana, naá mɔ́ɔ gɔ́ɔ buimée púmú bó mbaá bégedíe naá mmoɛná na naá cí; má go ɛ́nanɛna na má kanɛ go ɛ́nanɛna, aŋa ndáŋɛ na mefuŋe magɔ́nɔ́ɔ, bɛmánɛgɛna na magaaga. Muimée púmú mɔ́ɔmɔ mó mbaá bégedíe gɛ́hɛ́ gɔnɔ́ go busío bɛ́hɛ́.

17 Mɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ a lɔ́mɔ́ naá busío bá boóma buimée, buimée púmú bó ɔyɔmɔ́ gɛ́hɛ́.

18 A lɛ́ mɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ odóɛ yá nnyɔ́dɔ yɛhɛ́ yɛ́ɛyɛ ɛ lɔ́mɔ́ Boolímínyí. A lɛ́ mabayɛga, ba busío ba go fúfuge go busío buimée go batɔ biimée báaba bá mbaá gúénénée. Bó mbaá bɛ́ɛ́mbá nɔ́ɔnɔ go goŋaá a bɛ́ɛmba ba busío go buimée.

19 Mammana, naá mɔ́ɔ gɔ́ɔ Asaŋa a mbaá lɛ́gá go lukumene uŋkimée uŋkimée bɛhɛ́ hɔ́ɔ.

20 Gɔgɔ́ gɛ́hɛ́, gɔ́ɔ Asaŋa a mbaá lɛ́gá go bégedie nɛhɛ́ moatɛ́ moatɛ na bigedie biimée, bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ naá cí na bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ naá mmoɛná. A báa ágá buumbénú gá manɔ́ŋɔ́ má Moɔnɔ́ bɛhɛ́ máama a mbuú udé naá kolósi.

21 Kɔ́ɔ cóá, no mba lɛ́ ádónáalú na Asaŋa, no mba lɛ́ babɛlɔ́bɛlɔ bɛ́hɛ́ go busío bá mbééníŋínyí sɛ́nyɔ́ sɛ́ɛsɛ sɛ́ mbaá lɛ sɛ́ nyó dómana go go ŋanana bɛgáda bá masɛnɛ.

22 Kanɛ́ godɔ́ɔdɔ, Asaŋa a mba bégedíe nɛnyɔ́ go gɛbáágá gá Moɔnɔ́ mɔ́ɔnyɔ a mbií íŋéné nnyɔ́dɔ yɛhɛ́ ya boɔtɔ go nigúe, go goŋaá no báá dɛ́lɛ́mɛ́ná bimmúmpúu naá busío bá Asaŋa, kanɛ gifénée, kanɛ giédie.

23 Bó nyó úhene kanɛ́ goŋaá no bégumbenine gioliminyo; gɛ́ lɛ́ mbɔ́gɔ́ yɛ́ɛyɛ bá mbaá nyó góná hɔ́ɔ, gɛ́ bégumbénínéemú nɔnɔ bese bese, kanɛ go bádɛ́ɛna no ɛ́da halaháláa na mbémineminie yɛ́ɛyɛ Gɛnɔ́gɔ́ gá Cɔ́mɔ gɛ́ dóogonyomú. No mbɔ ɔ́bɔ́nɔ́ɔ Gɛnɔ́gɔ́ gá Cɔ́mɔ gá ndiemi, bá mba gɛ́ oyáa naá cí iŋkimée. Kɔ́ɔ yɔmɔ́ɔ Póolo ndɔ́mɔ́ ɛ́yáalú uyogóní ba gɛ́.


Nɛnoa ná Póolo

24 Godɔ́ɔdɔ yɛ́ɛyɛ, ndɛ́ na bɛyaŋa go bɛdɔmbɔ bɛ́ɛbɛ mbɛananamɔ́ go busío bɛ́nyɔ́, gó gunde, kóogonyo bɛdɔmbɔ bá ndiemi aŋa Kilítusu a lɛ́galɛgamɔ́, go busío bɛ́nyɔ́ boolímínyí báaba no lɔ́mɔ́ nnyɔ́dɔ yɛhɛ́.

25 Ndɛ́ ɛ́yáalú uyogóní ba boolímínyí go go yɔgɔnɔ buelí bɔ́ɔbɔ Asaŋa a mbaá páá go busío bɛ́nyɔ́; káanana go nyó dúmbeninye nogálɔ ná Asaŋa uŋkimée uŋkimée ba nɔ́.

26 Nɔ́ɔnɔ gó lɛ́ aá nnindíi yɛ́ɛyɛ Asaŋa a mbɔɔ́ ɔsɛ́gɛ́nɔ́ batɔ ɛgɛlɛ aá ɛgɛlɛ, gɔ́ɔ a ncomɔ́ yɛ dambɛga godɔ́ɔdɔ, go báaba bá mo olimonyomú.

27 A mba lɛ́gá go bó líncie bonɔ́mɛ na nigúmi ná nnindíi moánɛ naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya bindiolímínyóo Asaŋa. Nnindíi moánɛ ɛ lɔ́mɔ́: Kilítusu a lɛ́ naá bɛɛnyɔ́ɔ, a nyó fáanana mbémineminie ya goŋaá no ná dáŋaba nigúmi ná Asaŋa.

28 Kilítusu ba ndiemi mɔ́ɔ dɛ nyó dúmeninyemú, dɛ lɔsɛnɔnɔ mɔtɔ uŋkimée, dɛ témbugenye mɔtɔ uŋkimée na nciŋí iŋkimée, go goŋaá a bɛ́ɛmba gónɛ́náalú naá gioliminyo, naá gɛbálada gɛ́ɛgɛ na Kilítusu.

29 Buelí bámɛ kanɛ́ bó lɔ́mɔ́: Nɛnoa nɛ́ɛnɛ nnoananamɔ́ na bogaaga bɛ́hɛ́ bɔ́ɔbɔ bó yɔgɔnɔmɔ́ na bogaaga naá yɔmɔ́ nnyɔ́dɔ.

2017

Volg ons:



Advertensies