Lomaŋ 3 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Kulɔ nwoo mulaa aa lɔi kulɔ 1 Akɛti, Ɉuifəɠaa nwun dɛ mɛ̨nį nwun maa a lə? Kɛnɛ̨ lon naa dɔ̨nɔ̨ ɓaa a lə? 2 Dɔlɔ kaa mą nąą kəlee. Hvo gaai, Ɉuifəɠaa ɓə tɔlɔɔ Yálá ə naa woo tɛɛ di pɔ. 3 Gwa pɛli kɛi lə? Akɛ nu taɠaa di hvo kulɔ li di woo ɓa da Yálá ni di lɔwai, Yálá nwɛi, a pɛli moɔ nwoo lɛɛi? 4 Gɛ́ diɛ: Kpaa-o! Hvɛɛ nu kəlee ə Yálá kɔlɔn a tɛ̨ą nąmu. Ə mą kɛ nu kəlee kaa a lɛɛ kɛ nuą, yɛ bələi Ɉɛɓɛ́ hu woo kaa moi la, yɛ kɛ: «Hvo kɛ li nuą di ə́ wɔ tələnmolaa kɔlɔn ə́ hvaa woo hu, Yɛ́ kiti woo mąąkulɔi hvo mą.» 5 Akɛ gwa wala tələnmolaa kɛ, yili ɓə Yálá a nwɔ tələnmolaa lɛ lai, gwa pɛli kɛi lə yili hu? Yálá aa kɛli gu hutoo a lííholi, nu nwɔ kiliŋąhiɛ hu, gwa kɛ mą: hvo haŋąn ni. 6 Gɛ́ diɛ: Kpaa-o! Akɛ yili kaa tii, Yálá kaa pai kan yɛnɛ̨ɛ̨ kiti tee pələ kɛi ləi? 7 Akɛ ŋą́ lɛɛ kɛ, yili ɓə Yálá nwɔ mąąwiɛlaa a kulɔ ɉu, lə mɛ̨nį ɓa, da gítí tee yɛ nɛ̨ŋɛ̨n ɉəɠə mun? 8 A kɛ ti kani, lə mɛ̨nį ɓa gu hva túwɔ́ pələ ɲɔ̨n gulɔ, ə gɛ, mɛ̨nį lɛlɛɛ ə kulɔ ɉu? Yɛ bələi laakala kɛ nuą da gɛ kuɔ mo la? Nuą ti hvɛla ɓaa a gaho. Nu ta hvo haŋą li 9 Ɛ̨į lə kpɔ? Guɔi a Ɉuifəɠaa, gu hviala ɓoɔi mɔ̨ɔ̨ ə tɛɛ huwu takpɛliɠaa diɛ? Gɛ́ diɛ kpaa-o! Gbala ə tɔɔ, ŋą́ gbɛa nɛ kɛ́ diɛ: Ɉuifəɠaa da huwu takpɛliɠaa kəlee di kaa nɛ̨ŋɛ̨n ŋą luwɔlaa hu. 10 Yɛ bələi bɛ̨ɛ̨ lai: «Nu tɔ̨nɔ̨ kpɛli hvohaŋą li. 11 Kili hvo nui lɔpee ta ɓa, nu ta lɔpee hvo Yálá kwɛlii. 12 Nu kəlee daa həɠə bələ haŋąa mɛ̨i, gəlee daa lan. Nu tɔ̨nɔ̨ kpɛli hvo ɉu a mɛ̨nį lɛlɛɛ kɛmun. 13 Di kwaną wolo kaa a kámą laa təɠɛɛ, diɛ nuą ɓowo a di nɛ̨n, kaalə nwąną ɓə di la. 14 Di kumɔ laa hvɛɛ a nɛ̨ŋɛ̨n naa. 15 Nu paa mɛ̨nį ɓə di kɔ́wɔ mąąhulaa ɉu. 16 Ɓɛi lɔpee da tɛɛ laa, nuą da di woo laa, ɛlɛɛ, diɛ wɔlɔ. 17 Di hvo liilaa pələ kɔ́lɔn. 18 Di hvaa ɲɔw Yálá ɓa.» 19 Yaan gu gɔlɔn guɔ diɛ, nuąi di kaa tɔ́n mu, diɛ ɓə tɔ́n a mɛ̨nį ɓo diɛ, ə gɛ, hvaa hvo kulɔ nui lɔpee ta la, ɛlɛɛ, Yálá nwɔ kiti ə kɛ nu kəlee mɛ̨i yɛnɛ̨ɛ̨ nąą kəlee. 20 Mąąhɔlɔɓo, yɛnɛ̨ɛ̨ mun dai lɔpee hvo tələnmo li ə́ ɲɛ̨i ɓa, nui lɔpee ta hvo pai tələnmolaa hɔlɔɓoi tɔ́n bɔ yíi ɓoɔ hu. Tɔ́n mə a gɛ, guɔ nɛ̨ŋɛ̨n gɔlɔn. Yálá a nu nwun mąąɓo pələ kɛ ləi 21 Kɛlaa, yiihu kɛa, bələi mąąnɛ̨ɛ̨ gu kɛ la Yálá ɲɛ̨i ɓa a tələnmo nuą, dɔ́n naa hva kɛ ɉu, aa bələ lɛ guɔ. Yálá nwɔ tɔ́n Ɉɛɓɛ́ da Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ nuą di mąą kɛla hvaaɓo ɓo, diɛ kɛ: 22 Yálá a nu kɛ a tələnmomun ɲɛ̨i ɓa akɛ mąą nu a laa Jesus Kristə la. Nuąi da laa Jesus Kristə la, diɛ ɓə Yálá a yili kɛ diɛ. Mąąhɔlɔɓo, nu ta hvo hviala ɓo li mɛlan ma. 23 Nu kəlee daa nɛ̨ŋɛ̨n ɉəɠə daa hvɛɠɛ a Yálá nwɔ mąąwiɛlaa hu. 24 Kɛlaa, Yálá nwɔ mɛ̨inɛ̨ɛ̨ hu, aa di kɛ a tələnmo nuą yaa kpinįi ɲɛ̨i ɓa Jesus Kristə háálai, yai di nwun mąąɓo ə di kulɔ nɛ̨ŋɛ̨n ɲəi. 25 Yaa ti ɓə Yálá ə ɲąmą kɛ a nuąi kɛi pa laai na di wɔɔ nɛ̨ŋɛ̨nŋaa waa haláá hɛn; yaa kpinįilee ə nwɔ tələnmolaa lɛ tii diɛ; gbala ə tɔɔ, ə niilaa, nɛ̨ŋɛ̨nŋaa wɔlɔ di ɉəɠə, ə nɛɛ diɛ a kpɛli. 26 Bələ ɓə ə kɛ la bɔ ə nwɔ tələnmolaa too la pono ŋą, ə gɛ, nuą di gɔlɔn; ə lɛɛ, nuąi da laa Jesus la ə di kɛ a tələnmo nuą. 27 Ɛ̨i, gu nwun dɛi ɓaa mį? Gu nwun dɛi hvo mą! Lə laa hu? Ɛ̨i, gu kɛ mɛ̨nįɠaa? Yili kpɛli hvəə! Kɛlaa, laa na laa ɓə. 28 Mąąhɔlɔɓo, gu gɔlɔn kuɔ kɛ: tɔ́n bɔ yíiɓoɔ hvəə a nu tələnmomun, kɛlaa laa na laa ɓə a nu kɛ la. 29 Awala kɛti, Yálá kaa lɔ mɔ̨ɔ̨ a Ɉuifəɠaa diɛ tɔ̨nɔ̨ gbən di wɔ Yálá, hvo mɔ̨ɔ̨ a huwu takpɛliɠaa di wɔ Yálá, a tɛ̨ą, gaa kpɔ a hįi kəlee nwɔ Yálá 30 Hvo gaai, Yálá kaa tanɔ̨n, yaa lɔ ɓə pai kɛnɛ̨lɛa tələnmoi laa na laa háálai, ə kɛnɛ̨ kpolowaɠaa tələnmoi laa na laa háálai. 31 Akɛti laa na laa mąą mɛ̨nį ɓa, gwa pɛli moɔ ɓɛlɛ kpɛɛi dɔ́n mą? Gɛ́ diɛ: Kpaa-o! Yaamun, laa na laa ɓə a dɔ́n mɛlɛ leelee kɛ mą. |