Ɉeremi 38 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Ɛvɛd-Melɛkə ə Ɉeremi kulɔ ɲálɔwa hu 1 Matan lon Sefatia da Pasehurə lon Gedaliahu da Selemiahu lon Yukalə, ə mą kɛ, Malkiya lon Pasehurə lon di Ɉeremi woo mɛ̨n, yɛ lia kɛ nu kəlee ɓa: 2 «Yai-Laa woo ka: Nui lɔpee pai lɛɛi daa ŋɛ̨i hu, ɓɔwa kwɛa ɓə pai baai, ɛlɛɛ ɲɔ̨n, da pulu; nui a kulɔ yɛ li Kalde nuą pɔ, nwun na a nɛ̨ɛ̨, ə lɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨; a tɛ̨ą a lɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨.» 3 Ɉeremi yɛ nwɔ̨nɔ̨ diɛ; Yai-Laa woo ka: «Yɛ daa ŋɛ̨i kaa pai tooi Babilonə tɔɔmun nwɔ kɔ́kulááɠaa yee ɲą di kaa kɔ́ pɛlɛi mą, di ɉon.» 4 Nɔi hu kóló kɛ nuą kpɛa kpɛa diɛ tɔɔmun ma: «Di nui ŋɛ̨i paa, mąąhɔlɔɓo, mɛ̨nįɠaai gaa lia mo, gaa daa mąą kɔ̨nwɔ̨ nuą yiiɠaai daa lɛɛ, gaa di yeehu haai, ə mą kɛ nɔi lonnii. Ɉulɔnui ŋɛ̨i hvo nɔi lonnii di wɔ nwun na nɛ̨ɛ̨ pɔ, hvo kɛli di wɔ nwun na pili.» 5 Tɔɔmun Sedesiasə yɛ diɛ: «Gaa ka yee kɔ́nma, tɔɔmun va pɛli kpəɲąn ɉii ka tɔwɔ.» 6 Di Ɉeremi hon, də li di bili tɔɔmun non Malkiya nwɔ yálɔwai hu nwɔ̨nɔ̨, dɔɔ kwəli mąąkpɛ nuą yəi gwəlii. Di Ɉeremi yɛɛ ɉu a gɔ́tɔ́yɛli. Yá hvo kɛ ɲálɔwai tii hu, palayá lɔ ɓə kɛ ɉu. Ɉeremi ə yɛɛ balayá hu. 7 Ɛvɛd-Melɛkə yai kɛ a Nubi mun, ə ɓo dɔɔ kwəlii, ə bələ mɛ̨n diɛ kɛ daa Ɉeremi yɛɛ ɲálɔwa hu. Tɔɔmun ə kɛ heeni Bɛnɉamɛn nwɔ kpon kɛɛnąą pələ. 8 Ɛvɛd-Melɛkə ə kulɔ tɔɔmun ɲəi bɛlɛ́n, yɛ li moi tɔɔmun ma. 9 Yɛ mą: «Tɔɔmun! Ną́mu, mɛ̨nį ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ ka ŋɛ̨i nuą ŋɛ̨i daa gɛ yɛ hvilɛn Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Ɉeremi ɓa. Daa bili ɲálɔwa hu, gaa pai haai nɔwai tii hu, kɔ̨nɔ̨ da hvo kɛa daa kwəi.» 10 Tɔɔmun yɛ Nubi mun Ɛvɛd-Melɛkə ɓa: «'Nu pow haaɓa həɠə, də li di Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Ɉeremi kulɔ ɲálɔwa hu, hvo pa haa.» 11 Ɛvɛd-Melɛkə ə nuą hvilɛn bɔ, də li dɔɔ kwəlii, ə həɠəɠaa həɠə dɔɔmun ɲəi ɉɛnŋaa hu, ə di tɛɛ Ɉeremi pɔ ɲálɔwa hu a gɔ́tɔ́yɛli. 12 Nubi mun Ɛvɛd-Melɛkə yɛ Ɉeremi ɓa: «Ɉəɠəɠaa ŋɛ̨i yili ə́ kpumui gɔ́tɔ́yɛli ɓa.» Ɉeremi ə gɛ tii, 13 di Ɉeremi yala a gɔ́tɔ́yɛli, di gulɔ ɲálɔwa hu. Ɉeremi ə lɛɛ dɔɔ pɛlɛ́ mąąkpɛ nuą yəi gwəlii. 14 Tɔɔmun Sedesiasə ə nu ta tɔɔ diɛ li Ɉeremi təlii, diɛ paa la Yálá hee pɛlɛ́ gbon ɉaaɓanąą laaləi. Tɔɔmun yɛ Ɉeremi ɓa: «Gáá ə́ mąąnin gɛi mɛ̨nį tɔ̨nɔ̨ ɓa, hvo mɛ̨nį ta loo mą́ą́.» 15 Ɉeremi yɛ tɔɔmun ma: «Ŋą́ tɛ̨ą ɓo yɛ́, ə́ kaa pai baai. Ŋą́ ə́ tɛɛ pələ lɛ yɛ́ nwɔ̨nɔ̨, hvo pai gɛi.» 16 Tɔɔmun Sedesiasə ə nwoo kwɛlɛ kpɔ a nwalawalaa, loo pələi Ɉeremi ɓa, yɛ mą: «Yii kpɔ Yai-Laa kaa vulú, yai ɲɛnɛ̨ɛ̨ ŋɛ̨i tɛɛ ku pɔ, vá ə́ paa. Vá nwɔ̨nɔ̨ ə́ tɛɛ nuąi di hvilɛn ŋąą ə́ pulu, di pɔ.» 17 Ɉeremi yɛ tɔɔmun Sedesiasə ɓa: «Yai-Laa Mɛ̨nį Kəlee ŋą Hééɓomun Yálá, Israɛlə nwɔ Yálái woo ka: ‹Ya hvaa mą ə́ li ə́ ə́ kpɔwɔ tɛɛ Babilonə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai ɲɛ̨i tɔwɔ nuą pɔ, yá lɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨, ɛlɛɛ, di hva daa ŋɛ̨i kələn; yá lɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨ ka ə́ yə́i bɛlɛ́n nuą. 18 Kɛlaa, yá wala li hvó ə́ kpɔwɔ tɛɛ Babilonə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai ɲɛ̨itɔwɔ nuą pɔ, daa ŋɛ̨i kaa pa tooi Kalde nuą yee ɲą, di gələn, ɛlɛɛ yɛ́n, hvá kulɔ di yəi.›» 19 Tɔɔmun Sedesiasə yɛ Ɉeremi ɓa: «Mɛ̨nįi niihɛlɛn gaa mą́ą́, ya ɓaa: Ɉuda nuąi tii daa li Kalde nuą pɔi, di hvo pa nee dɛ́ɛ́ di pɔ, diɛ mɔ̨nɔ̨ ɓo.» 20 Ɉeremi yɛ mą: «Di hva ə́ tɛɛ di pɔ, Yai-Laa woo mɛ̨n; ya ka ŋɛ̨i, gáá moi yɛ́, yá mɛ̨n, ɉu a nɛ̨ɛ̨ yɛ́, ə́ wɔ yɛnɛ̨ɛ̨ a lɛɛ ə́ yəi. 21 Kɛlaa ya wala gɛ hvo ə́ kpɔɔ tɛɛ, mɛ̨nįi pai kɛi, ya ka ŋɛ̨i Yai-Laa kaa nɛi mą́ą́. 22 Nɛąąi tii nii dɔɔ pɛlɛ́ mu, da li a gəlee Babilonə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai ɲɛ̨itɔwɔ nuą kpɛa-kpɛa pɔ. Diɛ wələ too, diɛ kɛ mą: «‹Daa ə́ nwun ɉu lan, daa ə́ ɓowo, ə́ ɓɛlaa lɛlɛɛɠaai tii, ə́ kɔwɔ a lɔ palayá hu, lɛani daa di wɔ li ɓo.› 23 «Ə́ nɛąni da ə́ lonnii di kaa lii a diɛ Kalde nuą pɔ. Yɛ́ kpinįi hva kulɔ di yee ŋą. Babilonə tɔɔmun gaa ə́ hon ɉii, diɛ daa kələn.» 24 Sedesiasə yɛ Ɉeremi ɓa: «Mɛ̨nįɠaai kpɔ ŋɛ̨i gu mo, nui lɔpee ta hvo bələ mɛ̨n: Da bələ mɛ̨n ə́ haa li. 25 Nɔi kóló kɛ nuą da bələ mɛ̨n, diɛ gwa yɛ́ gwaa lono kɛ, da ə́ mąąnikɛ, diɛ kɛ yɛ́: ‹Mɛ̨nii ə́ mo tɔɔmu ma, ɉukulɔ kuɔ, yá wala gɛ, yá haa, hvo mɛ̨nį ta loo kuɔ, tɔɔmun ə́ kɛ yɛ́ lə?› 26 Yá bulu pənə diɛ, yɛ́ diɛ: ‹Ŋą́ li nɛ̨ɛ̨mąą hvəi tɔɔmun ma, gɛ́ mą, mąą hvo nɛ̨ɛ̨li, hvo pənə hvo dɛ́ɛ́ Yéhonatan yəi góló kɛɛnąą, və́ pa nee haa laa.›» 27 Galanɉonŋaa kəlee di pa di Ɉeremi mąąnin gɛ. Bələi lɔ tɔɔmun ə mo la ma, bələ lɔ ɓə ə di woo pulu pənə la. Di Ɉeremi lɛɛ laa; mɛ̨nįi tii bələ hvo taɠa. 28 Ɉeremi ɛlɛɛ dɔɔ kwəli mąąkpɛ nuą yəi gwəlii, ə lɛɛ ɉu di Ɉerusalɛmə hon. |