Ɉeremi 22 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)1 Yai-Laa yɛ Ɉeremi ɓa: «'Yɛɛ Ɉuda tɔɔmun ɲəi bɛlɛ́n, ə́ nwoo ŋɛ̨i ɓo laa. 2 Yɛ́ diɛ: ‹Ɉuda tɔɔmun, yɛ́i heeni Davidə nwɔ tɔɔkpəlin hu, yɛ́ ká ə́ wɔɔ tínuą, da nuą kpɔ da lɔ dɔɔ pɛlɛ́ mu.› 3 Yai-Laa yɛ ka mɛ̨nį ɓo a tɛ̨ą da tələnmolaa. Nui daa hee mɛ̨i, 'ká gulɔ ɲəi kɛ. Yɛ ə kɛ a nwɛ̨ą, yɛ ə kɛ a təlilon da kalanin, 'ká hvo hee da mɛ̨i, 'ká hvo da mɔ̨nɔ̨ɓo. 'Ká hvo kwəi kwələ mun ɲąmą pu gɛɛnąąi ŋɛ̨i ɓa. 4 Ka túwɔ tii, dɔɔɓɛlaa pai heei Davidə nwɔ tɔɔkpəlin hu, di kaa pai kɛi tɛɛi bɛlɛ́i ŋɛ̨i laaləi, di ɓo wotoloɠaa hu, da hooɠaa mɛ̨i. Yaa nwɔ tínuą da nwɔ lɔi hu nuą. 5 Kɛlaa ka wala ka wəli tɔɔ nwóóɠaa ɓa, a tɛ̨ą, gáá gwɛlai a gbɔ́wɔ́ kpįnįi; bɛlɛ́i ŋɛ̨i kaa pai lɛɛi a pɛlɛ́ kpoloon, Yai-Laa woo li.» 6 «Mɛ̨nįi Yai-Laa kaa moi yɛ hvilɛn na Ɉuda tɔɔmun nwɔ pɛlɛ́i ɓa, ya ka: «Ə́ kaa kɛi ɲə́i yɛ Galaadə lɔi, yɛ Liban yee ton na, gáá pai ə́ mąąpənəi a lɔi pun, və́ pai kpaɠai mą, gáá ə́ kɛi a taa kpoloon, kwəi kwɛli hvo ɉu. 7 Gáá ə́ laakwɛlanmoi nuą diɛ, ə́ kala mɛ̨nį ɓa. Nu kəlee nwɔ kwɛli hɛn gaa ɲəi. Di kaa pai ə́ wɔ kpitili lɛlɛɛɠaa teei, diɛ nwɔ̨n bili ɉu. 8 «Lɔi mɛ̨i nuą tamąą kaa pai kɛi tɛɛi daai ŋɛ̨i kwɛlɛ. Di kaa pai kɛi di kee ni mąąnin gɛi diɛ kɛ mą: ‹Lə ɓə kɛ yai, Yai-Laa ə daai ŋɛ̨i kɛ ŋɛ̨i?› 9 Di kaa pai kɛi bulu pənəi, diɛ kɛ mą: ‹Mąąhɔlɔɓo, di Yai-Laa di wɔ Yálá nwɔ mįnɛ̨i mąą kala, diɛ pɛlɛ haliɠaa lííla, diɛ di mąąwiɛ.›» Yii di mo yɛ hvilɛn Salumə ɓa 10 Nui a haa, ka hvo ɉaa wɔlɔ ɓo, ka hvo haa mɛ̨nį ta kɛ mą; kɛlaa nui lii luwɔlaa hu, ka nwɔlɔ ɓo; Mąąhɔlɔɓo, hva kɛa pənə hvo ɲɛ̨i tɔɔ gaa lɔi ɓa. 11 Bələ ɓə Yai-Laa ə mo la yɛ hvilɛn Ɉuda tɔɔmun Salumə ɓa, yai kɛ a Ɉosiasə lon, yɛ kɛ a tɔɔmun a nąn Ɉosiasə mąąhvalin. Ya ka ŋɛ̨i aa həɠə ɓɛ. «Ɛlɛɛ, hva kɛa pənə hvo pa ɓɛ. 12 Gaa pai haai ɓɛi də li la laa, hva kɛa ɲɛ̨itɔɔ gaa lɔi ɓa.» Yoyakimə yai kɛ a Ɉosiasə mąąhvalin veelɛnąą 13 Nui a nwɔ tɔɔ pɛlɛ́i tɔɔ a hvulu, nɛ̨ŋɛ̨n naa mun ni. Yɛ pɛlɛ́ tɔɔ gee mɛ̨i hva gɛ tələnmolaa hu, yɛ nu takpɛliɠaa kóló, ɛlɛɛ, hva di hvɛla tɛɛ di pɔ. 14 Nui a kɛ diɛ: «Gáá nwɔ́ pɛlɛ́i tɔɔi, gɛ́, ɲələi pələ nwɛiɠaa mu kpɛa kpɛa, gɛ́ naaləi pɛlɛɛɠaa kɛ mą. Yɛ kpitili wulu ɓɛla pɛlɛ bɛlɛ́ nwąną ɓa bɛlɛ́n bələ, yɛ nwɔ̨nɔ̨ pənə yɛ gbɔlu.» 15 Ə́ kaa bɔ ə́ ə́ wɔ tɔɔlaai hee a nɛlɛɛ, ə́ nuą ɲɛ̨i tinɛ̨n, ə́ ɉee yɛ́, a kpitili wulu kɛ mɛ̨nį ə́ wɔ pɛlɛ́ nwąnąi ɓa? Ə́ nąn və́ kɛi mɔ̨ɔ̨ naa mįi, yɛ gbələ, yɛ tələnmolaa da tɛ̨ą mɛ̨nį di mąąkɔ̨nwɔ̨? Kɛlaa ə kɛ lɔ nɛɛ hu-ee? 16 Ə kɛi lɔ mąąwɛli mun da yeehowolo mun di mąą mɛ̨nį ɲɛ̨i kulɔ, yɛnɛ̨ɛ̨ ɲąąnɛ̨ɛ̨ li kɛ; kɛlaa nui a túwɔ tii, a nɛ yɛ ə gɔ́lɔn. Yai-Laa woo li! 17 Tɔnɔ mɛ̨nį lɔ ɓə ə́ ɲɛ̨i pɔ, da ə́ kili pɔ, da kwəi kwələ mun ɲąmą pu mɛ̨nį. Yɛ́ túwɔ́ a wea pələ da kɛɛ kala pələ. 18 A kɛ tii, mɛ̨nįi Yai-Laa kaa moi Ɉosiasə lon Yoyakimə, Ɉuda tɔɔmun ma, ya ka: «Di hvo pai ɉaa wɔlɔ ɓoi, di hvo pai kɛi mą: ‹Lə mąąwɛli mɛ̨nį ɓəi aa laa mą́niɛ ɓai! Lə mąąwɛli mɛ̨nį ɓəi aa laa mą́ą́hala ɓai!› Di hvo pai ɉaa wɔlɔ ɓoi, diɛ kɛ mą: ‹Lə mąąwɛli mɛ̨nį ɓəi tɔɔmun! Lə mąąwɛli mɛ̨nį ɓəi nwɔ́ mɛ̨nį nąmu!› 19 Di kaa pai bowa looi yɛ bələi da hoohvaalən now la, di kaa pai bowa yalai di bili Ɉerusalɛmə taa mąąkpɛ hį́i gbon bulu pələ.» Ɉerusalɛmə taa ɓɛlɛ aa too 20 'Tɛ́ Liban yee nwuɔ̨ ə́ tomą, tomą yələi Basan lɔi hu, tomą kɛɛnąą kəlee ɓa. Daa ə́ wɛlikɛmąą nuą kəlee hu yali 21 Ŋą́ pələ ɓo yɛ́, ɓɛlɔwai mɛ̨nį ta hvo kɛ la ə́ wəli pulu, ə́ bulu pənə mą́ą́, yɛ́ mą́ą́: «Və́ nwə́li tɔɔi mɛ̨nį ta ɓa.» Ə həɠə ə́ muhəɠə yələ ɓa, yili lɔ ɓə ə́ kaa ɉu. Hvə́ ta gɛ li, hvó ə́ wəli tɔɔ nwóó ɓa. 22 Hvaŋą kaa pai lii a ə́ ɲąąkɔn nuą, daa li a ə́ wɔ wɛliɠaai mąąkilɛ pələi. Nwumɛ̨ aa tɛ a yɛ́, ə́ ɓɛlɛ aa kpɛɛ yɛ́, ə́ wɔ kiliŋąhiɛ ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ tii kəlee mąą mɛ̨nį ɓa. 23 Yɛ́i kɛ heeni Liɓan, yáá ə́ taa tɔɔ Liban kpitiliɠaa hu. Ə́ ɲiŋɛ hiɛ ka tii, mɔ̨nɔ̨ɠaai pai laai yɛ́ di yəi, yɛ kwəi nwąną kɛ nɛ̨ɛ̨nu nwɔ mɔ̨nɔ̨. Yoyakimə lon Koniahu 24 Yii kpɔ gáá a vúlú, Yai-Laa woo li; «Ə mą kɛ Yoyakimə lon Koniahu Ɉuda tɔɔmun gaa ɲéé ɓa, gɛ́ gɔ́lɔ́n bɔɔ lɛɛ la gɛ́ mɛ̨nįɠaa kəlee hu, gáá pai gulɔi ɲéé ɓa. 25 A tɛ̨ą ŋį́ ə́ too nuąi di hvilɛn ŋąą ə́ wɔ yɛnɛ̨ɛ̨ pulu, di yee kɔ́nma; a diɛi tii ə́ kaa ɲɔwi diɛ. Babilonə tɔɔmun Nabukodonosorə da Kalde nuą. 26 Yɛ́ ka ə́ leei ə́ kaa, gáá ka yaa ka pilii lɔi takpɛli hu, ɓɛi di hvo ə́ kaa li laa. Nąą ɓə ka káá pai haai laa. 27 Di kili aa lɛɛ nɔi tii pɔ, diɛ kɛ di pənə də li laa, di hvo pai pənəi di hvo li laa.» 28 Koniahu a mɔ̨ɔ̨ kɛ yɛ hɛnɲąŋą wolɔɔ yai dɔlɔ hvo kɛa mą, a mɔ̨ɔ̨ kɛ yɛ hɛn ɲąŋą yii di hvo bɔ? Lə ɓə kɛ yai daa di pili, yaa da nonnii, diɛ di pili lɔi di hvo gɔlɔn ɉu? 29 Ə́kə́ nwɔ́ lɔi! Nwɔ́ lɔi! Ə́ wəli tɔɔ Yai-Laa woo ɓa. 30 Yai-Laa woo ka! «Ka bɛ̨ɛ̨ a nui tii laa kaa diɛ nu kpoloon, nui nwun na hvo nɛ̨ɛ̨li mɛ̨nį ta hu nwɔ yɛnɛ̨ɛ̨ hu, non da lɔpee hvo pai nu kɛi, yɛ pɛli heei Davidə nwɔ tɔɔkpəlin hu, yɛ kɛ a Ɉuda tɔɔmun da.» |