Aanlyn Bybel

- Advertensies -

Luka 1 - KUNYANYA VUVU YƆ


Liboe gbã nɛ ŋwisi kiliɛ gi Luka aŋwlimi nɛ kinɛ ɛ

1 Tiofili dimɛnɔɛ: Banɔ glegle bekeni edi ŋwlimi eboa la gi ɛba la mɛ ní blɔ kusi i plɛ.

2 Ŋwisi kiliɛ gi banama gi beze la katsalia a, xe bɛmɔ la kibabaɛ mɛ ni ba bimbi ʋe e, dɔni la okpese klɔ, gi benu Aya yɛ banɔsumu u, xe bɛpani liboe le kinɛ ɛ.

3 Lɛ loso Obùbùnɛ ɛ, gi mapami eboe la mɛ tsiitsiitsii i, dɔni la okpese kɔ ɛ, mamɔ si liziã si miŋwlimi la ní la kibabaɛ onu ki wɔ.

4 Liaki si wɔate anukwarɛ liɛ petee gi ɔlɛ bidɔ bɛklɔ gi bɛbasɛ wɔ mɛ ɛ.


Bɛpani Yohanes Kuni yo Ɔkpɛkpɛ Kupɔpɔɔ ɛplɛ

5 Lipoe lɛ gi Herodes eze okusi xe azɛɛŋa Yudea kesea aʋa ɛ. Aya kusumu yo ɔka ɔtɔ eze gi bɛzɛxwa si Zakaria ɛ. Adɔ ní Abiya kusumu yo baka ba lihakpɔ lɛ mɛ. Yedze linyi lize Elisabet, lɛ yɛ kyɛ eze Aron yɛ osobi i.

6 Ba tiaʋa beze agbã́ gbã ní Aya aŋu mɛ, lɛ bɛbitɛ Ɔkaɛ isã nɛ petee aʋa lipɔ mobu u.

7 Pɔ̀ obi ɔtɔtɔ óze ní ba awla a, lɛ ese linu si Elisabet eze okonɔ, lɛ yɛ ni yenye Zakaria betsi i.

8 Liwetɔ lɛɛ, gi lina yɛ okú no aʋa a, xe Zakaria azɛɛwa esumuxwɛ na ní Yerusalem lisɔligba lɛ mɛ ɛ.

9 Ní kusumu yo egoʋi la onu i, lidɔ yɛ aʋa si, ɔzɛɛkpɛ lifi ye kifu ní lifi ye ɔsuʋɔ lɔ aʋa. Lɛ loso eti eku ní Aya yɛ lisumugba lɛ mɛ.

10 Lɛ banima petee bɛlɛɛ ní oŋwe no xe bɛzɛxwa Aya ɛ.

11 Lɛ Ɔkaɛ yɛ ɔxwɛdzɛ ɔtɔ alɛ ní lifi ye ɔsuʋɔ lɔ kaŋawla mɛ.

12 Gi Zakaria amɔ yɛ ɛ, elulu lɛ lifu liku ye e.

13 Pɔ̀ ɔxwɛdzɛɛ asi yɛ si, “Zakaria, kíse lifu! Aya enu wɔ yɛ kuxwaxwa, lɛ wodze Elisabet aapɔ obinyime ɔki wɔ. Wɔaki yɛ linyi si Yohanes.

14 Liaze isami glegle kiwɔ, lɛ yɛ kupɔpɔɔ kwiakpɛ banɔ glegle kyɛ isami i.

15 Lɛ ese linu si, aaze ɔnɔ ʋidi ní Ɔkaɛ yɛ aŋu mɛ ɛ. Líma si ɔŋwɛ wain loo kuda gagla a. Dɔni yɛ kupɔpɔɔ mɛ ɛ, Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ aayi ye.

16 Lɛ aadzi ni Israelbanɛ glegle manɔ ní Ɔkaɛ gi onu ba Aya yɛ klɔ ɔ.

17 Yɛ aaku ɔtɔ ki Ɔkaɛ ní Ɔfuɛfuɛ ni kigagla mɛ ŋwisi oboedoplɛɛ Eliya kinɛ. Lɛ aakpɛ baka ni bebi likpɔ, lɛ aakyi banama gi bénu batu ba kyɛ, aadzi ni ba manɔ ní Aya yɛ kude gyɔgyɔɔ aʋa a. Tɔ aabla banɔ plɛ ki Ɔkaɛ.”

18 Lɛ Zakaria eʋi ɔxwɛdzɛɛ si, “Kitɛ maate si, liboe lɛ gi wɔɛpani i, lilɛ lɛ mɛ ɛ? Lɛ ese linu si mɛ metsi i; lɛ modze kyɛ etsi i!”

19 Ɔxwɛdzɛɛ asi yɛ si, “Mɛ menu Gabriɛl. Mizɛɛlɛɛ ní Aya gi yɛ akpɛ mɛ si migasi wɔ liboe gbã ɛlɛ ya ɛ, yɛ aŋu mɛ.

20 Liboe lɛ gi mamanɔ ɛ, wɔ́zɛ lɛ aʋa ŋa a. Pɔ̀ litraba lɛ mɛ ní lipoe trɔtrɔ lɛ aʋa. Agi wɔ́zɛ lɛ aʋa ŋa onu i, wɔadzi omúmu zɛkɔna ni liwe lɛ gi mɛ kakaplɛa kiaba ka mɛ ki wɔ ɛ!”

21 Ni lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ, banima bezeepe Zakaria lɛ béte kidiliɛ gi kɛ loso awɔ lisumugba lɛ mɛ te e.

22 Gi edo aba ɛ, ɔ́tani kupani i, lɛ loso banima bɛmɔ egyesi si Aya ebu kiditɔ abasi yɛ ní lisumugba lɛ mɛ ɛ. Gi ɔ́tani kupani onu i, awla ko abasi banima.

23 Agi yɛ kusumu yo axwɛwawa la eblo e, Zakaria edzi atrɛ ní yɛ kepea.

24 Lɛ kede e, yedze Elisabet akɔ limɛ. Lɛ ekpo isu ya badzidzi tietsu nyɔŋ ɔ.

25 Lɛ apani si, “Gɔgɔɛ, Ɔkaɛ apɔni mɛ gi ebu mɛ kuyeo azanɔ ní banima aŋu mɛ ɛ.”


Bedo Yesu kupɔpɔɔ ɛplɛ

26 Ní Elisabet yɛ limɛ nɛ kukɔkɔ lɛ ɔdzidzi glonɛɛ mɛ ɛ, Aya akpɛ yɛ ɔxwɛdzɛɛ Gabriɛl ní Nazaret ɔma nɔ mɛ ní Galilea kesea mɛ.

27 Atsini odu lo ní ɔdisami ɔtɔ gi óte onyime e, gi bɛkpɛ kuwlawla ɛki onyime ɔtɔ ɔ, gi bɛzɛxwa si Yosef i. Yosef, onu okusi ye Dawid yɛ osobi. Lɛ ɔdisami nɔ linyi linu Maria a.

28 Ɔxwɛdzɛɛ atrɛ ní yɛ klɔ lɛ apani yɛ si, “Kusuyɔ ki wɔ. Ɔkaɛ ɔlɛ ni wɔ, lɛ akrira wɔ kpaŋu u.”

29 Ɔxwɛdzɛɛ yɛ eboe la ɛki si Maria apisa lɛ eʋi isu ya si kunɔpanɔ liɔ ya kɔ ese si kitɛ ɛ.

30 Pɔ̀ ɔxwɛdzɛɛ asi yɛ si, “Maria, wukíse lifu u. Aya apɛ lipo me aki wɔ.

31 Wɔakɔ limɛ, gi wɔapɔ obinyime e, lɛ wɔaki yɛ linyi si Yesu u.

32 Aaze ɔnɔ ʋidi gi biaxwa yɛ si Aya kigaglaɛ petee Ɔkaɛ Yebi. Ɔkaɛ Aya aaki si yɛ aaze ní Yɛkatsitsie Dawid yɛ likusigbo le aʋa.

33 Lɛ aaŋa Yakob yɛ kepea aʋa kɔtsinɔ kanɔmɛ, lɛ yɛ kaʋaŋaa katrádu liwewe e!

34 Lɛ Maria eʋi ɔxwɛdzɛɛ si, “Ɔdisami gi óte onyime menu u. Lɛ eboa la gi wɔpani i, kitɛ aatani la mɛ kuba a?”

35 Ɔxwɛdzɛɛ ebu le onu si, “Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ aaba wɔ aʋa, gi Aya kigaglaɛ kiawe wo o. Lɛ loso obi dradra liɛ gi wɔtrapɔ̀ ɛ, biaxwa yɛ si Aya Yebi ye.

36 Plɛ aŋu ní wɔ ɔŋanɛɛ Elisabet aʋa. Besi si ɔ́tratani obi kupɔ ɔ. Pɔ̀ ní yɛ kutsitsi uliɔ mɛ ɛ, lipo lilɛ ní yɛ su badzidzi tieglo ba ya.

37 Libasɛ si kididɔ kíma gi Aya ɔ́tratani kubitɛ ɛ.”

38 Lɛ Maria apani si, “Ɔkaɛ yɛ osumubi menu. Lɛ loso e, kiliɛ gi wɔpani lɛ ɛ, tɔ liba lɛ mɛ ɛki mɛ nite e.” Lɛ ɔxwɛdzɛɛ asɛ ní yɛ su i.


Maria azeedi Elisabet

39 Ni lipoe kpekpemi itɔ kede e, Maria abla lɛ akɔsi atrɛ ní Yudea eto la ɔma ɔtɔ mɛ ɛ.

40 Atrɛ ní Zakaria kepea mɛ lɛ azɛɛpani Elisabet i.

41 Agi Maria kunɔpanɔɔ kwiza eku Elisabet kutu yɔ mɛ ko, lɛ obi ye ahwa ní yɛ lipo le me. Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ eyi Elisabet

42 lɛ emuni yɛ ole lo si, “Wɔ́ Aya asa krira ní badzɛ ba petee kusi; lɛ obi liɛ gi wɔtrapɔ ɛ, biakrira yɛ!

43 Ege lɛ loso meku Aya liŋu te si mɛ Ɔkaɛ yene aaba si yipani mɛ ɛ?

44 Lɛ ese linu si kiliɛ gi wɔ kunɔpaniɔ kwiza eku mɛ kutu yɔ mɛ ko e, obi ye ní mɛ lipo le me, ahwa ni isami.

45 Lisamiboe linu si wɔzi lɛ aʋa ŋa si Ɔkaɛ eboe la gi asi wɔ ɛ, aaba la mɛ!”


Maria akpɔ̀ Aya

46 Lɛ Maria apani si, “Mɛ ɔna nɔ ɛɛkpɔ Ɔkaɛ;

47 Lɛ isami iku mɛ esobo la ní Aya, yɛ onu mɛ ɔnɔbu ye;

48 Lɛ ese linu si aplɛ aŋu ni mɛ yɛ osumubi gi oyi kididɔ aʋa a. Dɔni abla ɛ, banima petee biaxwa mɛ si ɔsamì nɛ

49 Kɔkpɛ eboe ʋidi ala klɔ gi kigaglaɛ petee onetee abitɛ aki mɛ ɛ. Yɛ linyi ne linu Kudradra!

50 Banama petee gi bizenu kutu iiki yɛ ɛ izedi ba asigaga dɔni kipɔpɔ mɛ tsinɔ kipɔpɔ mɛ.

51 Abitɛ eboe kigagla nì yɛ ɔwla lɔ, lɛ ehle basufeke ba ni ba batrɔtrɔ ʋa petee e,

52 Lɛ bekusi ʋidi ba ɛ, ebu ba asa dɔni ba ekusigbo la aʋa, lɛ banama gi bepleni isu ya ɛ, emuni ba.

53 Banama gi kuʋɔɔ kwiku i, aki beke ni bidɔ gbã mɛ, lɛ akpɛ bexonete ba pɔ̀ kude ni iwla pluplu i.

54 Eboa la gi atrɔ aplɛ aki blɔ bakatsi ba ɛ abitɛ la aʋa lɛ apɔni Israel, yɛ besumubi ba.

55 Edi Abraham ni yɛ besoebi ba petee, asigaga kɔtsinɔ kanɔmɛ anɔmɛ.”

56 Maria eze ní Elisabet su ŋwisi badzidzi tiata xe edzi atrɛ kepea a.


Elisabet apɔ Yohanes, kuni yo ɔkpɛkpɛɛ

57 Gi lipoe le lina ɛki Elisabet si ople kese e, apɔ obinyime.

58 Lɛ gi yɛ axolika ba ni yɛ benete ba benu yɛ kubipɔ ɛ, bɛmɔ isami pɔni yɛ ní kiliɛ gi Aya apɛ lipo me aki Elisabet loso.

59 Ni liwe ɔgɔtɔʋa yɛ aʋa ɛ, bɛba si bɛtsa ɔyaʋi tɔ bɛki obi ye linyi. Bɛpɛ si bɛkɔ yɛka linyi ne Zakaria ɛki yɛ.

60 Pɔ̀ yene ɔ́dimɛ lɛ aʋa a; lɛ asi ba si “yɛ linyi ne linu si Yohanes”.

61 Pɔ̀ bɛsi yɛ si “wɔ ɔŋanɛ ɔtɔtɔ ɔkɔ linyii lɛ klɔ.”

62 Lɛ, bɛbasɛ Zakaria awla a, xe beʋi ye linyi nɛ klɔ ɔ, gi apɛ si biaxwa obi ye e.

63 Zakaria eʋi si baki yɛ lidɔŋwlimikla lɛ aŋwlimi si, “Yɛ linyi si Yohanes.” Litu ɔnɔ kakaa kugyɔ.

64 Lɛ onu klɔ ko e, Zakaria yɛ onugu lo ɛdra gi ekpese kunugu yo kugu u, lɛ ekpese Aya kukpɔ̀ ɛ.

65 Liki si lifu liku axolika ba petee, lɛ liboe le lihle eku ní Yudea eto la ima nɛ petee me.

66 Nite si ɔnɔ kakaa gi enu liboe le e, egyo le edi. Lɛ beʋi si, “Obi liɛ, ege atrádzi i?” Lɛ mɛ lidra si, Aya yɛ ɔwla ɔlɛ ní yɛ aʋa.


Zakaria akpɔ Aya

67 Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ eyí Zakaria gi onu Yohanes yɛka ɛ, niteme si apani aplɛ si,

68 “Mlaki tɔ kukpɔ̀ Ɔkaɛ, gi onu Israel Aya ɛ! Aba apɔni yɛ banima, lɛ ebu ba ní bibɔ ʋɛ mɛ ɛ.

69 Aki blɔ Ɔnɔbu gagla dɔni Dawid gi eze yɛ osumubi yɛ lipo le me e.

70 Ŋwisi kiliɛ gi edo aplɛ gani yɛ beboedoplɛ dradra ba aʋa lipoe gblamadzaɛtɔ lɛ ya kinɛ ɛ

71 si yɛ aabu blo dɔni blɔ ahwafianɛ ma ba iwla mɛ, ni dɔni banama petee gi bevu blo ekpɛ lipo me ba kigaglaɛ ese e.

72 Asi yɛ adi blɔ bakatsi ba asigaga, lɛ yɛ aplɛ aŋu ní yɛ kunyanya dradra ni ba aʋa a.

73 Kunyanya dradraa liɔ klɔ kunu kitamu gi aka aki blɔ ɔkatsitsi ye Abraham

74 si yɛ aabu blo ní blɔ ahwafianɛ ma ba iwla mɛ tɔ kwiamɔ kudeonu gi kwiasumu ye lifumose e,

75 niteme si blɔ isu ya nì blɔ ina nɛ mɛ iadra lɛ iagyɔ ní yɛ aŋu mɛ blɔ ewe la petee e.

76 “Lɛ loso mobi ye, biaxwa wɔ si kigaglaɛ petee onetee yɛ oboedoplɛ. Wɔatu ɔtɔ ki Ɔkaɛ tɔ wɔalulɔ kudeo plɛ ki yɛ,

77 lɛ wɔ́ wɔtrabasɛ Aya yɛ banima si, Aya aabu ba kɔ akɔ ba eboe zimizi na akyɛ ba ɛ.

78 Blɔ Aya onu ɔnɔ gi izeedi asigaga a lɛ yɛ ɔna ɛyɔ ɔ. Lɛ aaki ligbã nɛ liwo le liatu ki blɔ dɔni lifunu ne,

79 gi líakle bali banama gi bákpasi litumu ni kutseo lifu kusese le me aʋa; gi kuklekleo liɔ klɔ kwiagbani blɔ kukpɛ ní kusuyɔ lideke le me e.”

80 Lɛ obi ye etsi gi eze gagla ní kisugya ni Ɔfuɛfuɛ nɔ mɛ ɛ. Yɛ ozeklɔ eze ɔyayakɔ kɔkpɛ ni liwe lɛ gi ebu isu ya abasɛ Israelbanɛ ma ɛ.

© Ghana Institute of Linguistics, Literacy and Bible Translation, 2017 In cooperation with Wycliffe Bible Translators, Inc

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Volg ons:



Advertensies